Môj blogový príspevok bude dnes bájkový. Nemá nič spoločné so situáciou na Slovensku a tobôž nie s banánovou republikou aj keď v príbehu vystupujú zvieratká, ktoré tento druh ovocia veľmi, veľmi obľubujú. pokračovanie článku
Rok 1988.....To boli časy, keď som sa na policajta na ulici bál pozrieť a sklopil som hlavu aj keď som nič neurobil. Boli časy keď som šiel a bicykli a aj keď som ho neukradol, bál som sa aby mi ho nekontrolovali, boli časy keď som išiel domov od lekárky a bál som sa aby ma nevideli policajti a nepýtali sa, prečo nie som v škole, boli časy keď boli policajti postrachom všetkých zloduchov. pokračovanie článku
Každý z nás dostal do vienka slobodnú vôľu. Každý z nás operuje zo slovíčkom, nemusel, chcel. Každý si nejakým spôsobom zarába na chlieb. Niekto poctivo, ťažko, iný nepoctivo, ľahko. Hovorí sa, že peniaze sú špinavé. Tie poctivo zarobené myslím, že nie. Špinavé sú tie, ktoré sú zarobené na ľudskom nešťastí, chorobe, využití bezvýchodiskovej situácie človeka, rodiny. My rozhodujeme aké špinavé alebo čisté sú tie naše. Niekto chce len čisté, niekto len špinavé. Niekomu je to jedno. Mne to jedno nie je. Veľa vecí mi nie sú jedno. Málo môžem ovplyvniť sám. Vídavam postavičky, tučné, chudé. Tieto sú však väčšinou tučné, majú veľké terénne autá a hladké ručičky. Tiež som tučný aby ste to pochopili správne. pokračovanie článku
Bolo to pred niekoľkými rokmi, možno tak desať, dvanásť rokov dozadu. Išiel som si sadnúť na kofču a prechádzal som popri stole, pri ktorom sedeli skinheadi. Všetkých som ich poznal ešte predtým ako stratili vlasy. Zavolali ma prisadnúť si a tak som si sadol. Rozprávali sme sa o čomkoľvek ale samozrejme debata sa začala uberať smerom akí sú tí cigáni špinaví, hnusní, nerobia a zneužívajú sociálny systém a prečo nemôžu byť a žiť tak ako ja. Samozrejme popísať dôvody a iné fakty, ktoré z cigánov robia cigáňov nebolo a doteraz nie je možné. Najviac však z davu vytŕčal Majky. Rozprával o tom čo by on robil keby bol nezamestnaný, akým spôsobom by sa zamestnal, živil a prvoradé je vzdelanie a išiel by bývať na ubytovňu a tak ďalej. pokračovanie článku
Doma v kľude pozerám telku. Zrazu počujem cupotať malé nožičky, ktoré prešli z kuchyne do chodby. Cvak, počujem ako vydá zvuk kľučka na dverách. Dvere sa však nepodarilo otvoriť, sú istené ešte jedným zámkom. Nahnem sa cez dvere a vidím asi polmetrovú postavičku ako stojí na špičkách zavesená na kľučke. "Mišinko, láska moja kam ideš"? Pýtam sa mojej ratolesti s milujúcim pohľadom. "Domov" Odpovedá mi moje všetko. pokračovanie článku
V siedmych rokoch je veľa vecí zázračných, zábavné dni v škole, futbal s kamarátmi, krásne hračky, farebný svet. V siedmych rokoch je veľa vecí zázračných, prechádzky po meste, obdivovať výklady v obchodoch, sám si kúpiť kofolu. V siedmych rokoch je veľa vecí ťažkých, mať veľa súrodencov a nie vždy výjde sladkosť pre každého, nie vždy dostať nové topánky, len zdedené po starších súrodencoch. V siedmych rokoch je ťažké chodiť do školy ked má dieťa šedý zákal. V siedmych rokoch vinou rodičov stratiť zrak, je naozaj ťažké. pokračovanie článku
Niekedy dávno som to sľúbil, teraz to vkladám. pokračovanie článku
Dada, dada.........nie je jej meno. Je to meno moje, meno, ktorým ma môj malý synček Miško nazýva. Učil som ho hovoriť tata, pozmenil si to sám. Má 1,5 roka a je nádherný, tak ako pre otca je nádherné jeho dieťa. Milujem ho a on miluje mňa nefalšovanou láskou. Niekedy keď prídem po nočnej a spím zobudí ma bozkom, občas trošku uslintaným ale z lásky. Keď hovorí mama hlas mu znie ako perličky, spomínam na dni s úsmevom bez zvuku, na prvé pokusy chôdze a všetko krásne a milé čo mi dáva silu. Pozorujem ako sa vyvíja jeho osobnosť ako sa správa k iným deťom, najmilšia dušička akú poznám. Mám úsmev na tvári keď si vybavím reklamu so studničkou a následne Miška ako mieša s mojim mobilom vodu v studničke asi tak tretím v poradí. pokračovanie článku
Stalo sa mi to včera, bol som v práci a kolega išiel na obecnom úrade hľadať nejakú pani, ktorá poskytla jeho súkromné číslo nejakej škaredej ženskej, radšej som tam nešiel. Nemám totiž rád konfliktné situácie. Z chodby však vidím zelenú vojenskú košeľu a dlhé vlasy. Hovorím si, táto naša armáda má novú vizáž..hmm. A keďže ma to celkom zaujalo vstúpil som do čakárne. "Dobrý deň prajem" povedal som ráznym hlasom čakajúc podobnú odozvu. Brý, cez zuby precedil hrdinský vojak. Pozeral sa na mňa otvoreným pohľadom, ktorým ma prebodával až do špiku kosti. pokračovanie článku
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
